Prečo som sa rozhodla písať blog …

Je to už pomerne dávno, čo som v sebe objavila záujem o písanie. Najprv som bola rozprávačkou. Keď som chcela kamarátke opísať nejakú situáciu, hovorila som dosť zoširoka a zjavne dosť obrazne, lebo mi vždy vravela, že by som to mala napísať.

Smiala som sa, no zároveň som si aj predstavovala, aké by to asi bolo. Písať. Odvtedy som na to myslela vždy, keď som sa dostala do podobnej situácie a rozprávala opäť jeden príbeh.

Vraví sa a môžem potvrdiť na mnohých prípadoch, že to, na čo myslíme, časom sa stane. A stalo sa. Začala som študovať umeleckú školu eurytmie a po dlhých rokoch „nepísania“ som musela napísať referát.

Bolo to hneď na začiatku štúdia a mali sme za úlohu napísať o tom, čo máme radi, aké umelecké dielo, alebo obraz sa nám páči a pár slov k tomu. Taký malý príbeh. Popísala som obraz dievčatka, ktorý som mala doma, s ktorým sa spájal aj môj príbeh z čias študentských.

Prekvapila ma reakcia mojich spolužiakov. Aj keď som sa aj trochu hanbila, na druhej strane som sa veľmi potešila, že to s mojim písaním nebude také zlé. Referátov pribúdalo a zistila som, že ma to veľmi baví. Písať o niečom, o niekom, zdieľať to s ostatnými spolužiakmi.

Musím povedať, napriek tomu že už som mala niečo v živote za sebou, obdivovala som moje mladšie spolužiačky, ako dokázali napísať referát na rôzne témy a zaujímavo ho podať. Priznám sa, ja som sa necítila až tak komfortne, pretože to nebolo vtedy pre mňa niečo bežné.

V tom čase som objavila úžasnú knihu pre umelcov, ktorí sú zablokovaní a nedokážu naplno využívať svoje schopnosti a dary. Jedna z úloh na zlepšenie a podporu kreativity, bolo práve písanie.

Hneď po prebudení, bolo potrebné napísať 3 stránky …hocičo, čo práve prišlo na um, pod ruku, a tak som sa rozpísala a po prvých napísaných stránkach, ktoré som samozrejme nemohla po sebe hneď čítať, mám dnes už niekoľko zapísaných zošitov. Píšem už takmer 8 rokov.

Dnes je to pre mňa obľúbená časť dňa. Najradšej píšem na terase pri kávičke, keksíku a krásnej hudbe, ale často aj v posteli, keď sa pohodlne usadím a nechám sa jednoducho viesť.

Pomáha mi to vidieť do mojej duše, stretnúť sa sama so sebou, prináša mi to akési očistenie, odľahčenie a následne tvorivé obdobie. S ľahkosťou maľujem obrazy, navrhujem interiéry, vytváram nové kreácie z modelov, jednoducho tvorím a čerpám zo svojej studnice inšpirácie.

Vidím svet vo farbách. Tvorím vo farbách. Napísala som odvtedy veľa krásnych textov, ale aj básne, poviedky a príbehy.

Dnes, keď hľadám inšpiráciu, stačí keď si otvorím zošit a nájdem vzácne poklady. Zatiaľ ich mám stále ukryté pred zrakmi iných ľudí, ešte som sa neodvážila niečo z toho zverejniť.

No verím a dúfam, že teraz, keď som sa odvážila vyjsť zo svojej ulity, domčeka, či komfortnej zóny, keď som si vytvorila a stále tvorím svoju novú stránku, pôjde to plynule a prirodzene.

Viem, že to čo tvorím, netvorím pre seba, ale že to skrze mňa je Tvorené, Maľované, Napísané a má byť aj videné, vypočuté a prečítané.

Som šťastná, že som sa odhodlala a budem rada zdieľať pre Vás to, čo som sa za roky môjho života naučila, zažila a vytvorila.

Chcem podporiť Vás milé ženy, ktoré hľadáte svoju cestu k sebe, k vyjadreniu seba samej, k prijatiu seba, ktoré hľadáte a chcete nájsť svoju kreativitu, svoje talenty, svoje dary, že je to možné.

V každej z nás je skrytá umelkyňa, a ja budem rada Vašou sprievodkyňou na ceste za krásou a kreativitou.

Vaša Eva
 
milujem umenie, farby a módu 
ukazujem ženám svetlo 
pomáham im k sebavedomiu a radosti zo života
inšpirujem ich ako byť krásnou a žiariť farbami v každom veku
Som Vašou sprievodkyňou na ceste za krásou a kreativitou 

Umenie odkrýva ono tajomstvo, bez ktorého by svet neexistoval. René-Francois-Gislain Margrite

V kurzoch kreativity budeme tvoriť, maľovať, písať, recitovať a hrať sa.