Keď sa Ti niečo nechce, urob to aj tak, ale inak…

Vedela som že potrebujem ísť nakúpiť, no všemožne som sa snažila vyhnúť sa tomu. Stále som mala niečo dôležitejšie a vravela som si, za hodinku… keď tá ubehla, znovu som to posunula. Veď nepotrebujem nič až tak súrne, povedala som si pri pohľade z okna. Zdalo sa že bude aj pršať, zatiaľ fúkal silný vietor. No pomedzi mraky prekukovalo aj slniečko. Už iba niečo dokončím. Je takmer 5 hodín, všimla som si v rohu obrazovky počítača. Tak Evka, teraz už ale poď. No nechce sa mi ísť pešo, pôjdem autom.. To nemyslíš vážne, veď sa potrebuješ aj trochu prejsť. Tak pôjdem na bicykli.

Sú to už roky, čo si predstavujem a snívam o krásnom, elegantnom dámskom bicykli, ktorý má vpredu umiestnený košík na nákupy. Na takom môžem ísť aj v sukni alebo šatách a stále budem vyzerať elegantne, nemusím sa špeciálne obliekať, keď si budem chcieť len tak odskočiť na nákup. Napriek tomu že môj manžel je bicyklový maniak, pekne povedané odborník, fanúšik a majiteľ už niekoľko desiatok bicyklov, ktoré opraví, upraví, vylepší a keď sú už podľa jeho gusta, predá ich ďalej, ja na svoj dámsky bicykel čakám.

No mám krásny , svetlomodrý, s bielym sedadlom, mám krásny horský bicykel, so širokými pneumatikami a odpruženou vidlicou. Je skvelý. Vždy keď sa chcem previesť, nahodím sa do špeciálneho štýlového ( ako inak, farebného ) cyklistického oblečenia, ktoré pozostáva zo špeciálnej termo bielizne, špeciálnych cyklistických nohavíc, aby sme si neotlačili zadok, špeciálne elastické tričko a elastické dlhé, alebo krátke nohavice. Podľa toho či jazdím v lete, alebo zime. Okolo pása bunda, aby mi nefúkalo na chrbát, šatka okolo krku, čelenka vo vlasoch, aby mi neprefúkalo čelo. V batôžiku vreckovky, niečo sladké, to pre prípad glykemického šoku, tabletky proti bolesti a pár drobných. Fľaša s citrónovou vodou.

Keď sa chystám ďalej, mám tam aj jablko alebo banán. Napísala som všetko? A mobil nesmie chýbať. Nuž keď sa ide na horský bicykel, je to veľká príprava a niekedy ma tieto prípravy aj odradia od úmyslu vôbec niekam ísť.

No taký dámsky, elegantný bicykel, predstavujem si, je taký, že keď sa rozhodnem ísť, jednoducho sadnem a idem. A je jedno čo mám práve na sebe. Môžem mať sukňu a blúzku, dokonca aj elegantné topánky a vôbec to nebude vadiť. Alebo také letné široké kvetované šaty ,mašľu vo vlasoch, kabelku v košíku, a úsmev na tvári…. Sníííívam….

No je už treba ísť a ja som už oblečená vo svojich elegantných čiernych úzkych nohaviciach, mojej čiernobielej tunike, na ňu som natiahla zelený pulóvrik a samozrejme uviazala som si šatku okolo krku. Zdá sami že pomerne dosť fúka a obliekam si ešte červenú džínsovú bundu. Zelená čelenka do vlasov, okuliare, kabelka. Pešo nejdem, vezmem si batoh a bicykel. No a čo že horský. Rozhodla som.

Pozrela som sa, či mám na vešiaku zámok a hodila som ho do batohu. Vzala som kľúče, z kabelky vytiahla 15 eur, čo sa tam len tak mimo peňaženky povaľovali a veselo som sa rozbehla k domčeku, kde máme naše bicykle zaparkované.

Batoh som vzala na plecia, a nasadla som. S vetrom vo vlasoch, prešla som popri susedovej záhrade, odkiaľ na mňa ešte stihol zakričať “ Kam ideš s tým batohom? “

“ Na nákup“ tiež som zakričala a ani som sa neotočila. Pri bráničke som ešte stretla susedku, ktorá práve vchádzala. Pozdravili sme sa a pre zopár slov. Znovu som nasadla na môj bicykel a s úsmevom som sa vydala smerom k najbližšiemu obchodu. Bol to skvelý pocit. Vietor sa hral s mojimi vlasmi, chcelo sa mi smiať. Okolo prechádzali autá a v nich unavení vodiči, a ja som sa cítila taká slobodná a voľná.

Pred obchodom som bicykel priviazala ku kovovému stojanu a išla som nakupovať. Vedela som, že potrebujem len niekoľko vecí, a vedela som aj to, že mám presný rozpočet, do ktorého sa musím vojsť. Vyberám si hrozno, paradajky, chlebík, maslo,syr a ešte niekoľko drobností, vínko. Prišla som k pokladni, kde nikto iný nestál, to sa naozaj často nestáva. Dokonca fungovali až dve pokladne. Vyberám teda môj nákup a pani pokladníčka ma s úsmevom pozdraví. Opätujem jej pozdrav a pomaly ukladám veci do pripraveného batoha.

15 eur a 18 centov povie s kľudom pokladníčka. Vyberám teda tých 15 eur o ktorých viem a šmátram rukou v kapse batoha, či tam nenatrafím na nejaký zatúlaný centík. nič. „Asi mi budete musieť odobrať z toho hrozna“, vravím pokladníčke a smejem sa. Mám len tých 15 eur a vysvetľujem jej, ako som si brala batoh, a ako tu ani nemám peňaženku.

„Ale to nie, to je v poriadku, veď do večera mi určite ešte niekto nechá nejaké centy“ nebudem kvôli tomu robiť storno.“ povedala s úsmevom ale rozhodne. Poďakovala som sa a spokojná, ako dobre som si to zrátala a aké milé gesto to bolo od pani. Viem, bola to maličkosť, 18 centov hore dole, ale bolo to milé a zlepšilo mi to náladu.

Často, keď sa niečo rozhodneme urobiť , napriek tomu, že sa nám nechce, stane sa niečo zvláštne. Maličkosti ovplyvňujú dianie. Teším sa z toho, že som sa nakoniec rozhodla ísť bicyklom, a aj keď to nie je ten dámsky s košíkom, cítila som sa dobre, vyzerala som na ňom rovnako elegantne, žensky, na tom sa nič nezmenilo. Vyvetrala som si hlavu, bola som na čerstvom vzduchu, dobre som nakúpila, aj bez zbytočného míňania.

Keď som sa vrátila, Leo, náš kocúrik ma čakal pred dverami, nuž som mu nasypala jeho obľúbené granulky. Ja som si pochutnala na dobrom hrozne, ktoré som kúpila.

Každý deň zažívame malé príbehy, každý deň môžeme robiť veci inak, stačí sa len rozhodnúť. Vždy môže mať inú farbu.

Krásny deň vo farbách

Vaša Eva