Takže znovu, rozhodla som sa dnes, že konečne napíšem článok do blogu. Trvalo mi to dlhšie, kým som sa odhodlala.

Už som sa musela prinútiť. Niekedy to ide samo, sadnem a píšem.  Upravím a odošlem, neriešim. No niekedy to ide pomalšie, trvá mi niekoľko hodín, kým to upravím, kým si poviem, že je to ok a že to môžem zverejniť.

Niekedy mi myšlienky prúdia úplne v pohode, v súlade, všetko je upravené,  aj slová sú ako maľované, inokedy mi idú na jazyk samé nadávky, myšlienky prúdia ako divé, ani ich nestíham zaznamenať a sú fuč. Podobne je to aj  s mojimi nápadmi.

Niekedy ich zachytím, a hneď realizujem, inokedy zachytím toľko, že nie som schopná ich ani spracovať, ale aspoň  si ich zapíšem do zošita.

Mám niekoľko takto popísaných zošitov. Už by som vlastne mohla tie nápady rozdávať, ba aj predávať. Niektoré sú naozaj geniálne. No,  sama by som potrebovala niekoľko životov na ich realizáciu.

Zaujímavé je, že si ich viem úplne živo predstaviť. Ako aj seba, že ich realizujem. Napríklad, že píšem knihu a zároveň si ju ilustrujem. Alebo, predávam palacinky. Alebo, mám obchod s cukrovinkami, alebo servis na počítače.

Alebo, som šťastnou záhradníčkou,   kvetinárkou, obklopená zeleňou a kvetmi, mám obchod plný váz, vázičiek, mašličiek. Alebo pekáreň, pečiem chlieb a šťastní zákazníci ma každý deň pozdravia, a pravidelne si pochutnávajú na tom úžasnom chlebíku.

A takto by som mohla pokračovať.

No takto to mám. A potom si vyberte.

A podobne to mám, aj keď chcem napísať článok do blogu. Prichádzajú témy, jedna za druhou, a nakoniec to dopadne tak, že buď  si ich zapisujem do zošita s tým, že sa k nim vrátim, alebo rozpíšem niekoľko článkov súčasne a postupne ich dokončujem.

Alebo aj nie. Najhoršie na tom je, že často mi už neprídu také zaujímavé, keď ich nechám odležať.

Keď si potom čítam niektoré príspevky na Facebooku a náhodou tam objavím tie isté témy, pripadá mi už zbytočné o nich písať. Na druhej strane viem, že to tak nie je. Každý z nás je originál, každý do toho vloží to svoje.

Viem to a aj napriek tomu mám niekedy problém sa do toho pustiť .. veď už to tu je.

No, našťastie, aj keď takýto stav príde, viem, že odznie. Nechám prejsť všetky tie myšlienky, nápady a možno aj svoje pochybnosti, nezáujem a potom si poviem. Dobre moja zlatá, toto všetko je pravda, ale keď chceš, môžeš všetko.

Môžeš písať o čom chceš, môžeš robiť to, čo chceš. Je to Tvoj život a ako si ho vytvoríš, taký ho budeš mať.

Áno, uvidíš a budeš počuť všeličo okolo seba. Je nás tu asi 7 miliárd. No stále maj na pamäti, že každý z nás je originál,  každý z nás má svoj život a každý z nás má svoj pohľad. Každý z nás má svoj vlastný príbeh.

Dovolím si vtedy iba byť, nesúdiť, neporovnávať sa. Dovolím si uvedomiť si seba samú, nazrieť do svojej duše a dať jej čas. Čas na nepísanie, čas na nepremýšľanie, čas na neaktivitu. Čas na pokoj, čas na ničnerobenie. Čas na ticho.  Čas na nerozhovor, na nerozbor.

S láskou k sebe. Nádych a výdych.

Keď všetko stíchne. Vnútri sa hladina upokojí, myšlienky, city aj pocity sú v súlade a harmónii.

Mám svoje kamarátky, mám svoje blízke priateľky. Farby.

Sú pre mňa živou vodou. Vždy sa na ne môžem spoľahnúť, sú mi stále k dispozícii, kedykoľvek sa k nim obrátim. Farby ma povzbudia, upokoja, farby ma potešia, občerstvia, pobavia.

Preto ich mám všade vôkol seba.

Ale, potom si ich vedome privolám, jednu za druhou. Ktorú práve potrebujem. Doprajem si farebný kúpeľ,  doprajem si farebnú meditáciu. A doplním si farby tak, ako keď každý deň potrebujeme nabiť mobil, alebo počítač.

Farby fungujú ako nabíjačky energie. Zvnútra aj zvonku. Sú úžasné.

Predstavte si vianočné svetielka, ktoré máte povesené niekde na okne. Keď dochádza baterka, prestávajú svietiť, až nakoniec úplne zhasnú. Síce sú stále pekné, visia na okne, no nevydávajú žiadne svetlo. Čo urobíme? Vezmeme novú baterku, vložíme do zásobníka a opäť sa tešíme zo žiariacich svetielok.

Takto fungujeme aj my. Sme svetielka, ktoré svietia, ktoré žiaria. No aj nám sa baterky dlhým svietením, môžu z času na čas úplne vybiť. Môžeme byť smutní, bledí, necítime sa dobre. Svet okolo seba, ale aj seba,  vidíme čierne, ba až ho nevnímame vôbec.

Vetu „že som vyšťavený ako baterka“, ste už asi počuli. A určite ju už každý u nás aj vyslovil.

Môže sa to stať.  A stáva sa to často. No keď vieme, ako sa znovu nabiť, ako sa znovu rozsvietiť, život je oveľa krajší, farebnejší.

Keď si to neuvedomujeme, ochorieme, najprv na úrovni duše, postupne aj na úrovni fyzického tela. Príde bolesť, kontrolka. A vtedy musíme pochopiť, že je treba sa venovať sebe, dopriať si oddych, spánok, dobré jedlo, dopriať si prechádzku v lese, pri vode.

V prírode to ide najlepšie. Príroda je plná energie, ktorú nám poskytuje. Aj keď si to mnohí ešte stále neuvedomujú.

Je čas byť vedomými. Je čas, aby sme vedome žili, vedome sa o seba starali.

Slovo vedomý, svedomie, vedomie, bezvedomie, uvedomenie, neuvedomenie, zvedomenie – základ slova je vedomie. Bdelosť.

Byť vedomý, teda bdelý,  znamená aj vedieť, že je čas nádychu, aj čas výdychu. Že je čas, byť aktívnym, ale aj čas na odpočinok. Byť vedomý k sebe, znamená, dopriať si výživu. V podobe dobrého a zdravého jedla. V podobe dobrého spánku.

Ale aj výživu duchovnú. Dopriať si krásnu hudbu, krásne slová počuť aj hovoriť, prečítať si báseň, pozerať sa na krásne obrazy. Na obrazy, ktoré prinášajú krásu. A krása je nositeľkou rána.

Byť vedomým je aj to, že si uvedomíme, kedy sme to pre pískli, kedy sme išli za svoje hranice, kedy už čerpáme zo svojich zásob, a kedy už potrebujeme znovu tie zásoby doplniť.

Keď si uvedomíme, že nemusíme byť všade, s každým. Že nemusíme byť neustále niekomu k dispozícii, ale že máme právo byť k dispozícii sebe.

Že nemusíme zachraňovať celý svet.  

A vtedy, keď si to uvedomíme, zistíme, že všetko je v poriadku.

Niekedy to potrebujeme počuť od iných, potrebujeme to počuť, kým sa nám to uloží do nášho systéme, a kým pochopíme, že sami sme tvorcom svojho života. Že sa môžeme stať Umelcom svojho života.

Keď niečo chcem napísať, napíšem. Keď mám chuť byť ticho, môžem byť ticho.

Keď chcem maľovať, môžem niečo namaľovať, alebo sa môžem dívať na biele plátno a počkať si na impulz môjho vnútorného umelca, kedy sa bude chcieť prejaviť.

Na začiatku som ani nevedela presne o čom chcem dnes písať.

No cítila som, že rada by som už napísala nový článok blogu. Nechala som sa viesť, na nič som netlačila, slová postupne prichádzali ku mne a ja som písala.

Myseľ sa upokojila. Dnes je to o tom. Zajtra príde nový deň.

Máte aj Vy podobné zážitky?

Napíšte mi o tom, čo Vás nabíja energiou, keď sa cítite vyšťavení?

Obklopíte sa tichom, vyjdete si do prírody.? Alebo vezmete štetec, farby a maľujete. Alebo si vypočujete Bacha, Mozarta, Beethovena,…

Alebo mi môžete zavolať a objednať sa na Farebnú  terapiu.

V úvode sa porozprávame a potom Vás prevediem svetom farieb.

1. Zažijete farebný kúpeľ prostredníctvom mnou  vedenej meditácie. Online.
2. Naučím Vás, ako sa môžete nadýchnuť farieb
3. Poradím Vám, ako Vám farby môžu byť priateľkami u Vás doma
4. Pozrieme sa aj na to, aké farby a ako ich doplniť vo Vašom šatníku.

Som Eva Glavová

Rozžiarim Vás farbami

Prostredníctvom energie farieb, ich vibrácií sa poliečite a podporíte svoju odvahu, kreativitu, myslenie, komunikačné schopnosti, krásu a aktivitu, celkovo zrelaxujete a zlepšíte si kvalitu života.

Chcete v sebe objaviť umelkyňu, prebudiť svoju kreativitu  a uvidieť všetky farby svojho života? 

OBJEDNAJTE SA KU MNE NA KONZULTÁCIU

Navštívte moju FB stránku a pridajte sa do skupiny Krásna žena vo farbách.

Tvoríme spoločenstvo žien, ktoré sa vzájomne podporujú, kde môžete naplno prejaviť samú seba, naučiť sa nové veci od iných žien, inšpirovať sa a tvoriť. svoj život.

Som Eva 
kreatívna  a tvorivá žena. Páči sa mi inšpirovať iných a vidieť ako sa ich životy menia. Som žena vo farbách, žena mnohých farieb,  poslucháčka, poradkyňa, sprievodkyňa. 

Rada ľudí inšpirujem a zapaľujem iskričku, aby  sami našli v sebe svoj potenciál, oheň, ktorý nezhasne.  Som matka a manželka.  Som žena. 

Som autorkou ebooku, ktorý si môžete zaDARmo stiahnuť TU.