ČERVENÁ V HLAVNEJ ÚLOHE

Bol to príval novej energie, bol to nový vietor, bolo to radikálne.

Bol to ten čas, kedy som vedela, že do života potrebujem dostať novú energiu, že musím niečo zmeniť.

Niežeby to, čo bolo pred tým, nebolo pekné, ale?

Niekoľko rokov sme bývali v Prahe na sídlisku Řepy, na 2 poschodí v peknom 3 izbovom byte.  Bol to takmer úplne nový byt, ktorý sme si prenajali od známej. Izby boli vymaľované na bielo, hnedé kovové zárubne, umakartové jadro. Biela laminátová kuchynská linka. Písal sa rok 1992.

Takmer mi to pripomína byt z filmu Vesničko má středisková. Ale na rozdiel od filmu, všetko fungovalo, voda tiekla, odsávač odsával, záchod splachoval.

Boli sme mladí s malým synom Jakubom, a pocit, že sme v Prahe v takom krásnom bytíku bol úžasný.

Postupne sme si ho zariaďovali, niekoľko vecí nám venoval môj brat, ktorý býval v Prahe už dlhšie. Napríklad, taký čierny konferenčný stolík s čiernymi lesklými kachličkami na stolovej doske a čiernu skrinku pod televízor na kolieskach so sklenenými dvierkami.

Bola to značková skrinka, jeho obľúbenej značky elektroniky Pionier – číta sa to“ pajonír.“..  No mne to vždy pripomínalo moje časy v Pionierskej šatke.

Okrem toho sme si zo Slovenska priviezli drevený  vidiecky & rustikálny jedálenský stôl, k tomu 4 drevené stoličky, ktoré som  prečalúnila. Vlastne iba sedáky, ale aj tak, zahrala som sa na čalúnničku.

Kúpila som krásnu látku s anglickým vzorom. Kúsky z nej mám hádam ešte stále kdesi medzi mojimi pokladmi v krabici. K tomu sme si kúpili krásny, akoby vitrážový luster. Bol tiež zelený so zlatými obrubami.

 Mali sme aj dve Retro kreslá. ( vtedy to boli jednoducho dve staré kreslá zo starej obývačky, ktoré nám darovala svokra. )Mali pekný drevený rám a podrúčky, šedé čalúnenie. Boli sme radi, že máme na čom sedieť a aby som zakryla tú šedú farbu, dávala som na ne vždy nejaký farebný prehoz, alebo deku, alebo neskôr kožušinku.

Po čase sme si kúpili krásny plyšový zelený koberec a na okná som povesila závesy, ktoré mi tiež niekto daroval. Všetko to bolo také, také … naše, ale chýbala nám sedačka. 

Jedného dňa, bola to sobota, sme sa vybrali, ako pomerne často, do Holešovickej tržnice. Okrem ovocia a zeleniny, sme objavili malý pekný obchodík s nábytkom.  A tam sme našli sedačku, ktorá sa nám páčila.

Bola taká akurát veľká pre nás troch, mala sklápacie boky, takže keď sme si chceli pospať, sklopili sme bok a bolo.

Sedačka bola naozaj sladká, taká, akú sme nikde inde dovtedy nevideli, a ani potom. Tmavozelený podklad a na ňom plno malých motýlikov. Oranžových aj žltých. Na opieranie mala 3  mäkké vankúše. už iba tie mi zostali, a rada som ich používala na balkóne a terase.

Tešili sme sa z nej a radi sme na nej sedávali. Bola dokonca rozťahovacia, takže sa na nej mohla vyspať aj návšteva.

V tej dobe sa mi veľmi páčil rustikálny štýl, a tak všetko bolo vyrobené z dreva, pekne zladené,  v prírodných farbách. 

Všade bolo prírodné drevo, v kombinácii so zelenou farbou v rôznych odtieňoch v obývačke, so staroružovou v spálni a svetlo modrou a  oranžovou v detskej izbe.

Roky v Prahe ubehli, a my sme sa opäť sťahovali,  tento krát do Bratislavy. Väčšinu nábytku sme si previezli a niečo sme znovu dokúpili, alebo nechali si vyrobiť.

Štýl zostal rovnaký, prírodné drevo, romantika, jemné farby. Pribudlo nám jedno veliké akvárium, s množstvom  farebných rybičiek.  

Už som sa cítila trochu usadlo, cítila som že potrebujem zmenu.

Bola to ona, práve tá sedačka, ktorá spôsobila, že všetko sa začalo meniť.  

Červená sedačka, ktorá spôsobila, že ja som sa začala meniť, že som bola schopná a ochotná sa zmeniť.

Pamätám sa na ten pocit, keď mi ju doviezli do bytu. V tom čase už som pracovala v našom kuchynskom štúdiu, denne som prichádzala do kontaktu s novými zostavami, novými farbami.

Bolo to úžasné, zrazu som cítila, že aj priestor sa mení, že sa v miestnosti zvýšil pohyb energie, že je tam  zrazu teplejšie, krajšie, živšie.

To spôsobila červená sedačka.

Jej miesto bolo v strede izby.

Zrazu mi všetko okolo pripadalo fádne, nudné. Vedela som,  že musím pokračovať. Jednoducho si to vyžadovalo krok 2, 3, 4,  5….

Už tá samotná vec,  tá červená farba spôsobila, že som sa začala na svet dívať inak, zrazu som začala vnímať farby vôkol seba, vnímať svetlo. Pozorovala som slnečné lúče ktoré svietili do bytu, a ako sa všetko mení v priebehu dňa.

Aký pocit vyžaruje ráno, aký na poludnie a aký večer. Bývali sme na 8. poschodí a mala som blízko k nebu.

Vlastne odvtedy som sa stále dívala hore, na nebo, v jeho mnohých podobách a na slnko.

Vnímala som a vždy som si aj vyfotila miestnosť zaliatu slnkom, fascinovalo ma to.

Samozrejme, nezostalo iba pri výmene sedačky, postupne som vymenila  dekoračné vankúše z bledých na sýte farby. Tie prvé boli zeleno biele, vo váze som mala vždy čerstvé kvety mnohých farieb.

Mali sme tmavomodré kresielka, ktoré krásne ladili so sedačkou, rôzne doplnky, obrusy a podobne. Bola to zostava plná energie.

Zatiaľ boli steny v byte stále biele, ale postupne,  ako som sa odvážila, pridávala som farby do bytu, na steny, ale aj na mojom oblečení.

Už som sa nebála červenej, už som sa nebála obliekať sa do farieb. Uvedomila som si , že by som rada mala na stenách farebné obrazy, no nechcela  som iba reprodukcie z obchodu.

Urobila som ďalší krok a opäť po rokoch som si kúpila farby, štetce a začala som maľovať, najprv len také obrázky kvetiniek vodovými farbami, krôčik po krôčiku, farba za farbou. Prihlásila som sa na kurz rozvoja tvorivosti. Cítila som, že to je pre mňa, cítila som že mám v sebe potenciál, len som mala strach, alebo nejaký blok.

Maľovali sme vonku v  starom meste, tzv. v plenéri a trvalo mi, kým som sa odhodlala urobiť štetcom prvý ťah. No potom to už išlo samo, a dokonca si jeden okoloidúci turista aj chcel obrázok kúpiť, ale môj ďalší blok… alebo čo ja viem prečo, som mu povedala, že nie je na predaj… Dnes už by som mu ho s radosťou predala.

Maľovanie a miešanie farieb ma úplne dostalo. Hneď som si namaľovala niekoľko obrázkov a maľujem dodnes. Nezostalo iba pri kvietkoch, ale o tom napíšem zase v inom článku.

Chcela som tým povedať, že keď sa odvážime, a urobíme jeden krok k nášmu životu, dovolíme si urobiť „Niečo“ – môže nám to zmeniť život a naplniť ho farbami, ako v mojom prípade.

Jedna,  často zásadná zmena, jedna červená sedačka spôsobí taký prúd energie,  ktorý keď sa spustí, plynie a plynie a prináša nové a krásne zážitky, nové možnosti, otvára nové svety.

Odvtedy je červená sedačka s nami, máme ju stále, k nej pribudla aj biela, lebo nám už bolo akosi pritesno na jednej. Stále má svoje miesto, aj keď už znovu v inom dome, v inej izbe.

To je už ale iný príbeh, ak Vás to bude zaujímať, napíšem aj o tom. Vlastne už mám aj názov. Ako sa 5 x presťahovať a nezblázniť sa z toho.

Červenú farbu milujem, má dôležité miesto v mojom živote a vždy, keď cítim, že potrebujem zmenu, že sa potrebujem rozhýbať z miesta, keď potrebujem energiu, už viem, čo mám urobiť.

Skúste si ju pridať aj do toho Vášho, ktovie…

Som Eva a prinášam farby a krásu do života

Vediem ženy na ceste k objaveniu vlastnej krásy a kreativity

Krásny deň vo farbách, možno dnes v červenej

praje Vaša Eva

Prečítajte si tiež môj E BOOK o tom Ako sa stať umelkyňou svojho života& Cesta ku kreativite v 7 krokoch . JE ZADARMO stiahnuť si ho môžete TU.